Pri pozorovaníkrajiny z okna vlaku som si zrazu spomenul ako bolo fajn keď som mal 8rokov a začal som chodiť do letných táborov. Vtedy to vlastne ešte bolipionierske tábory. Zraz detičiek na stanici Nové Mesto, nahádzať kufre na korbutatrovky a detičky hajde do špeciálneho vlaku (bol to tábor pre deti zamestnancov železníc). Rodičia mali pokoj na tritýždne od svojich zázrakov, deti zasa pokoj od svojich starých. Výstupv Novom Meste nad Váhom, prestup do jednej z pripravených starých autobusov Karosa ŠLa hurá smer Bzince pod Javorinou.
Tam za dedinou, na konci úzkej cesty, sana jednej veľkej lúke, rozprestieral pre mňa raj na zemi. Obrovský areáls bazénom, futbalovým a volejbalovým ihriskom, veľkou spoločenskousálou. A sem sa dovalilo na tri týždne každé leto okolo 500 deťúreniec voveku 8 – 15 rokov a s nimi vedúci a vedúce študenti vysokýchškôl. Od rodičov sto korún vo vačku, peniaze ktoré by som dnes minul za dvecoca-coly, mi vtedy vystačili na celé tri týždne. Pripravený hľadať si nových kamarátov a kamarátky. Zaľúbiť sa do svojej vedúcej alebo jej pomocníčky. Bolo to miesto, kde sme každýdeň mali dáky program, či už hrať futbal, kúpať sa, strieľať zo vzduchovky nazadnej lúke, táborovú olympiádu. Po večeroch si opekať slaninku a špekáčikya pri tom si spievať „icom picom bol som pri tom pionieeerskom tábore..“.Voliť si svoju Miss a Mistera tábora - jasné, že jediné na čo sme boli zvedaví boli baby v plavkách. Táborové diskotéky, kde sme nesmelo pozorovali dievčatá, ktoré sa nám páčili, ale nenazbierali sme dosť odvahy vyzvať ich k tancu. Raz sa diskotéka predčasne skončila, lebo reproduktory nevydržali nápor decibelov a miesto hudby bol ohňostroj. Chodili sme na túry do lesa aj dodediny, pomáhali sme domácim zbierať opadané jablká. Odmenou nám bolo jabĺčko,ktoré chutilo výborne. Tu som prežil svoju prvú letnú táborovú lásku, ktorábola presne taká ako má pri desaťročných deťoch byť. Taká detská a nevinná.Slaďáky na táborovej diskotéke sme ešte netancovali tak pritisnutý k sebe.Pusy boli tak nevinne opatrné. Raz ma skoro poslali domov, lebo sme zatvorili záchody a upratovačka sa do nich nemohla dostať. Nuž nemali byť také úzke, že sa z nich dalo bez problému vyliezť cez vrch. :) A samozrejme som vždy niečo musel z tábora niečo doniesť svojim rodičom. Dáku žuvačku alebo čokoládu. Veď čo iné by tak mohlo napadnúť malého chlapca.
Pred dákymi tromarokmi, keď sme išli od strýka z chalupy, tak sme si trochu zašli po cestedomov a išli sa pozrieť na to miesto, na ktoré sa viaže toľko spomienok. Točo som zbadal ma zarmútilo. Miesto, kde som toho toľko zažil bolo zdevastovanéa zničené. Ten chlapec vo mne, ktorý tam strávil zopár pekných liet, začalplakať. Ostali mi len spomienky. Spomienky, ktoré ma minule cestou vlakom znovaprepadli a ja som si uvedomil, ako mi bolo fajn. Že mi bolo ako už nebude..
