Bolo ako nebude

Autor: Jaroslav Zelenka | 10.3.2008 o 22:26 | Karma článku: 5,39 | Prečítané:  1493x

Minule, cestou vlakom k babke, ma pri pozorovaní krajiny z ničoho nič prepadla nostalgia. Za tým čo bolo a už nebude. Za Bzincami, letnými táborovými láskami, opekačkami..

mozete ma hladat :)mozete ma hladat :)autorov archiv

    Pri pozorovaní krajiny z okna vlaku som si zrazu spomenul ako bolo fajn keď som mal 8 rokov a začal som chodiť do letných táborov. Vtedy to vlastne ešte boli pionierske tábory. Zraz detičiek na stanici Nové Mesto, nahádzať kufre na korbu tatrovky a detičky hajde do špeciálneho vlaku (bol to tábor pre deti zamestnancov železníc). Rodičia mali pokoj na tri týždne od svojich zázrakov, deti zasa pokoj od svojich starých. Výstup v Novom Meste nad Váhom, prestup do jednej z pripravených starých autobusov Karosa ŠL a hurá smer Bzince pod Javorinou.

    Tam za dedinou, na konci úzkej cesty, sa na jednej veľkej lúke, rozprestieral pre mňa raj na zemi. Obrovský areál s bazénom, futbalovým a volejbalovým ihriskom, veľkou spoločenskou sálou. A sem sa dovalilo na tri týždne každé leto okolo 500 deťúreniec vo veku 8 – 15 rokov a s nimi vedúci a vedúce študenti vysokých škôl. Od rodičov sto korún vo vačku, peniaze ktoré by som dnes minul za dve coca-coly, mi vtedy vystačili na celé tri týždne. Pripravený hľadať si nových kamarátov a kamarátky. Zaľúbiť sa do svojej vedúcej alebo jej pomocníčky. Bolo to miesto, kde sme každý deň mali dáky program, či už hrať futbal, kúpať sa, strieľať zo vzduchovky na zadnej lúke, táborovú olympiádu. Po večeroch si opekať slaninku a špekáčiky a pri tom si spievať „icom picom bol som pri tom pionieeerskom tábore..“. Voliť si svoju Miss a Mistera tábora - jasné, že jediné na čo sme boli zvedaví boli baby v plavkách. Táborové diskotéky, kde sme nesmelo pozorovali dievčatá, ktoré sa nám páčili, ale nenazbierali sme dosť odvahy vyzvať ich k tancu. Raz sa diskotéka predčasne skončila, lebo reproduktory nevydržali nápor decibelov a miesto hudby bol ohňostroj. Chodili sme na túry do lesa aj do dediny, pomáhali sme domácim zbierať opadané jablká. Odmenou nám bolo jabĺčko, ktoré chutilo výborne. Tu som prežil svoju prvú letnú táborovú lásku, ktorá bola presne taká ako má pri desaťročných deťoch byť. Taká detská a nevinná. Slaďáky na táborovej diskotéke sme ešte netancovali tak pritisnutý k sebe. Pusy boli tak nevinne opatrné. Raz ma skoro poslali domov, lebo sme zatvorili záchody a upratovačka sa do nich nemohla dostať. Nuž nemali byť také úzke, že sa z nich dalo bez problému vyliezť cez vrch. :) A samozrejme som vždy niečo musel z tábora niečo doniesť svojim rodičom. Dáku žuvačku alebo čokoládu. Veď čo iné by tak mohlo napadnúť malého chlapca.

    Pred dákymi troma rokmi, keď sme išli od strýka z chalupy, tak sme si trochu zašli po ceste domov a išli sa pozrieť na to miesto, na ktoré sa viaže toľko spomienok. To čo som zbadal ma zarmútilo. Miesto, kde som toho toľko zažil bolo zdevastované a zničené. Ten chlapec vo mne, ktorý tam strávil zopár pekných liet, začal plakať. Ostali mi len spomienky. Spomienky, ktoré ma minule cestou vlakom znova prepadli a ja som si uvedomil, ako mi bolo fajn. Že mi bolo ako už nebude..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Zosmiešnil Trump seba či rovno Ameriku?

Lídri Činy, Ruska a Nemecka si Trumpovu reč v OSN neprišli ani vypočuť.


Už ste čítali?