Už je to rok..

Autor: Jaroslav Zelenka | 20.5.2008 o 22:23 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  1394x

Opäť som si raz uvedomil, ako čas letí. A spolu so mnou viac ľudí okolo mňa. Už je to rok čo sme inžinieri.

hrdi inzinierihrdi inzinieriautorov archiv

Takto pred rokom ach to bol pocit. Kráľ sveta je slabé pomenovanie. Môj dlhoročný boj so školou sa konečne skončil. Priznávam sa bez mučenia, že z dobrého a vzorného študenta zo základnej školy už toho vo mne veľa neostalo. Na výške som sa učil len tak akurát – aby som prešiel. Červený diplom ma akosi nelákal..

Od prvého ročníka som sa na skúšky nijak zvlášť neučil, pripravoval som sa dva-tri dni. Iba keď mi už horela pod zadkom poriadna vatra som sa učil dlhšie. Áno aj ťaháky som pravidelne používal. O tom, ako sa dali spraviť niektoré skúšky napíšem niekedy inokedy. Ešte aj diplomovku som skutočne začal písať asi tri týždne pred odovzdaním. A aj tak som ju odovzdal až po termíne. Ozaj touto cestou pozdravujem moju diplomovú vedúcu doc. Richterovú a ďakujem jej, že to s nami vydržala. Lebo ono nás tých expertov bolo viac. :)

Na štátnice som sa učil až týždeň. Jeden z troch okruhov som sa už učil len z ultra výcucu, ktorý mal miesto asi sto strán dákych dvadsať. Málo? Stačilo. Aj keď ako sa hovorí, blbí majú vždy šťastie. A ja som ho mal. Keby sme mali inú štátnicovú komisiu, tak si to celé asi zopakujem v septembri. Nič to však nemení na fakte, že nervy som mal v kýbli. A riadnom. Nejedol som poriadne asi tri dni, moje telo si to nevyžadovalo.. Odpovedal som ako posledný, keďže podľa abecedy som bol na konci v našej skupine. Ten čas, čo som čakal vonku a potom sa vnútri pripravoval. Jaj chcelo sa mi kričať, niečo rozbiť, proste dostať tú nervozitu zo seba von. Po odpovedi som vyšiel von a hneď sa zosunul na zadok. Od úľavy.. Vedel som, že som to zvládol. Ten rachot kameňa, čo zo mňa padol musel byť počuť až do Košíc. Ešte som aj pobavil spolučakateľov na ortieľ, kedže sa mi roztrhli nohavice na zadku. :) Keď nám komisia oznámila výsledky mal som od šťastia slzy na krajíčku. Dokázal som to.. Som inžinier. Vyšiel som pred školu a z plného hrdla zareval od radosti.

A čože som to vlastne skončil? Hm tú našu električkovú školu, ako ju s radosťou niektorí ľudia volajú. Ekonomickú Univerzitu a jej Obchodnú fakultu, odbor Obchod – marketing. Čo tam potom, že len malá hŕstka z nás pracuje v oblasti, ktorá sa o túto špecializáciu aspoň obtrela. Hlavné sú tie tri písmenka pred menom. No nie?

A ešte dačo. Mal som a vlastne aj mám trochu výčitky svedomia voči svojim spolužiačkam. Tie sa to učili dlhšie a poctivejšie a predsa dostali horšie známky ako ja. Lebo nemali to šťastie ako ja..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Líder OĽaNO Igor Matovič pre SME hovorí, že sa mu stalo niečo závažné.

AUTO

Doprava v Chorvátsku kolabuje, cestu blokujú kolóny a nehody

Motoristi smerujúci do južnej Európy musia rátať s kolónami.

KOMENTÁRE

Ako byť šťastný len tak pre nič za nič

Smútku sa nedá vyhnúť. Ani s ním bojovať. Treba si ho prežiť.


Už ste čítali?