Minule som si spomenul pri ďalšom z mojich nespočetnýchnevyspytateľných myšlienkových pochodov, že ešte na základnej škole som maljednu lásku. Presne takú, kde sa držíte hanblivo za ruky a občas si dáteakurát tak pusu na ústa. :) Dievčinu, ktorá mala maďarské korene. Spomenul somsi ako sme sa dávali dokopy a za mnou prišiel môj kamarát, ktorý chodil s jejkamarátkou. Klasická otázka: „Chcel by si s ňou chodiť?“ A ešte viacklasická bola aj druhá „ A nevadí ti, že je Maďarka?“. Povedzte mi prosímniekto ako mohol môj 12 ročný kamarát mať niečo proti Maďarom. Z vlastnej hlavyto nemal, pochybujem že v tom veku mal s nimi dáku negatívnuskúsenosť. Tobôž keď jeho mama pochádzala s Galanty a po maďarskyvedela tiež.
Iný príklad. Z mojej rodiny. Bohužiaľ.. Môj otec občas tiež rádvykrikuje rôzne hlášky, ktoré sú mierené proti Maďarom. Neviem žiadnureprodukovať (na šťastie), ale nelíšia sa od tých „krčmových rečí“ typu Maďariza Dunaj a podobne. Pričom moja mama pochádza z juhu StrednéhoSlovenska (Tornaľa), jej rodičia, teda už len babka, je maďarskej národnosti a inakako po maďarsky sa u babky skoro ani nerozprávajú.
Hej určite sa teraz niektorým vzkypí krv v žilách, ozvú sa národnostnécity. Veď my sme boli nimi utláčaní a ja neviem čo a preto ichnenávidím. Hoci je rok 2008. Prídem na Južné Slovensko a ozvú sa na mňa pomaďarsky. Pre mňa totálne hlúposti, ktoré nemajú takú váhu aby som niekohonenávidel. Ja sám voči maďarom nič nemám. Nemám mať prečo. Je to človek akokaždý iný. Hlupáci, ba čo priam idioti sa nájdu všade. Vôbec to nezáleží odtoho kto má akú národnosť. Ale to by sme neboli my, ľudia jednoduchí, aby sme nemaliv sebe aspoň trochu nenávisti a absenciu vlastného názoru na niektoréveci.